Irenej

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
(Lib. 4, 13, 4 — 14, 1: SCh 100, 534-540)

Priateľstvo s Bohom

Náš Pán, Božie Slovo, najprv pritiahol k Bohu sluhov a potom tých, čo sa mu podriadili, oslobodil, ako sám hovorí učeníkom: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od Otca.“ Lebo priateľstvo s Bohom dáva nesmrteľnosť tým, čo sa o ňu usilujú.

Boh na začiatku utvoril Adama nie preto, že by potreboval človeka, ale aby mal koho zahŕňať dobrodeniami. Veď nielen pred Adamom, ale ešte pred akýmkoľvek stvorením Slovo oslavovalo svojho Otca tým, že zostávalo v ňom. A aj Otec ho oslavoval, ako samo vraví: „Otče, osláv ma slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako povstal svet.“

Ani našu službu nepotreboval, keď nám rozkázal, aby sme šli za ním, ale nám chcel darovať spásu. Lebo ísť za Spasiteľom znamená mať účasť na spáse, tak ako ísť za svetlom znamená prijímať svetlo.

Veď tí, čo sú vo svetle, neosvecujú svetlo, ale ono osvecuje a osvetľuje ich. Oni jemu nič neposkytujú, ale prijímajú dobrodenie, keď ich svetlo osvecuje.

Tak ani služba Bohu nič Bohu neprináša a Boh ani nepotrebuje službu človeka, ale on tým, čo idú za ním a slúžia mu, dáva život, neporušiteľnosť a večnú slávu. Tým, čo mu slúžia, preukazuje dobrodenie za to, že mu slúžia, a tým, čo idú za ním, za to, že idú za ním, ale neprijíma od nich nijaké dobrodenie, veď je bohatý, dokonalý a nič mu nechýba.

Boh požaduje službu od ľudí preto, že je dobrý a milosrdný a chce preukázať dobro tým, čo vytrvajú v jeho službe. Lebo ako Boh nepotrebuje nikoho, tak človek potrebuje spoločenstvo s Bohom.

A to je sláva človeka: vytrvať a vydržať v Božej službe. Preto Pán povedal učeníkom: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ Tým naznačil, že nie oni oslavovali jeho, keď išli za ním, ale tým, že išli za Božím Synom, získavali slávu u neho. A takisto: „Chcem, aby aj títo boli tam, kde som ja, aby videli moju slávu.“