Sv. Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi

Narodil sa roku 1225 na hrade Roccasecca v južnej časti Lazia neďaleko Frosinone. V mladom veku sa rozhodol vstúpiť do Rehole kazateľov v Neapole (r. 1244) aj napriek odporu vlastnej rodiny. Pobudol v popredných študijných strediskách tej doby (Kolín, Paríž, Rím, Neapol) a všade vynikal bezúhonným životom a pozoruhodným a dôsledným dodržiavaním rehoľných pravidiel. Poslanie vlastnej rehole, totiž slúžiť Božiemu slovu v dobrovoľnej chudobe, dostala u neho formu dennej teologickej práce: usilovne bádať o pravdách viery, s láskou o nich rozjímať a odovzdávať ich druhým. Preto všetky svoje sily a schopnosti celkom dal do služieb pravdy: túžil si ju osvojiť, prijímal ju odkiaľkoľvek prichádzala, a horel túžbou odovzdať ju aj iným. Pokorou a ľudským správaním prevýšil ostatných, stal sa z neho slávny učiteľ posvätnej náuky a obľúbený kazateľ evanjeliových právd. Napísal viaceré diela, naplnené božskou i ľudskou múdrosťou, ktoré zreteľne ukazujú veľmi úzku spojitosť medzi Božím zjavením a výplodom ľudského rozumu.

Bol verný a veľmi oddaný Kristovi Spasiteľovi, badateľne v utrpení Kríža a v tajomstve Eucharistie – ktoré vyzdvihol zostavením ofícia. Synovskou láskou planul aj k Bohorodičke Panne Márii. Zomrel vo Fossa Nuova (Fossanova) dňa 7. marca 1274 cestou na koncil v Lyone. Pápež Ján XXII. ho dňa 18. júna 1323 zapísal do zoznamu svätých. Pápež svätý Pius V. ho 11. apríla 1567 vyhlásil za učiteľa Cirkvi, v poradí piateho v rímskej Cirkvi. Pápež Lev XIII. ho 4. augusta 1880 vyhlásil za patróna katolíckych univerzít a škôl. Jeho sviatok, vzhľadom na dôvody obnovenej liturgie, sa slávi dnešný deň, kedy jeho telesné pozostatky boli prenesené do mesta Toulouse.

nasledujúce čítanie je z breviára pre Pre Rehoľu kazateľov – dominikánov (OP)

Z Teologických spisov svätého kňaza Tomáša Akvinského
(In duo præcepta caritatis et decem legis præcepta: Opuscula theologica 4, Ed. Leonina)

Zákon božskej lásky je pravidlom všetkých ľudských činov Čítať ďalej